the team

Prof. Paweł Wiliński

profesor práva, vedúci Katedry trestného konania na Univerzite Adama Mickiewicza v Poznani; Sudca Najvyššieho súdu Poľska. Ad-hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (2010-2012, 2015-2016). Odborník na trestné konanie, medzinárodné trestné právo, systém ochrany obetí a svedkov, ochranu maloletých v trestnom práve. Vyučuje aj právo ľudských práv a ústavné aspekty trestného práva. Autor vyše 200 publikácií o trestnom konaní, trestnom práve, medzinárodnom trestnom práve konaní, o.i. Zlepšenie ochrany práv obetí: Prístup k právnej pomoci, 2015, Trestné konanie z ústavného hľadiska, 2011; Štandard spravodlivého súdneho konania v poľskej a medzinárodnej jurisprudencii, 2009; Princípy medzinárodného trestného práva, 2008; Medzinárodný trestný súd, 2004.

Mykhaylo Shepitko

je doktorom práv, profesorom katedry trestného práva na Univerzite národného práva Yaroslava Mudryiho. Profesor M. Shepitko počas svojej profesionálnej kariéry skúmal problematiku trestného práva v rozsudkoch a rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. V poslednom čase venuje osobitnú pozornosť implementácii Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu na Ukrajine. Jeho pedagogická činnosť je spojená s výskumami na Vedecko-výskumnom ústave pre štúdium problematiky kriminality akademika Stashisa, kde pracoval na doktríne trestného práva a zlepšovaní trestnej legislatívy na Ukrajine. Je členom skupiny, ktorá pripravuje nový návrh Trestného zákona Ukrajiny. Ide o činnosť spojenú s úzkou spoluprácou s Poradnou misiou Európskej únie na Ukrajine. Profesor M. Shepitko je tajomníkom Ukrajinskej národnej skupiny Medzinárodnej asociácie trestného práva, tajomníkom Medzinárodného kongresu kriminalistov a členom Ukrajinskej asociácie trestného práva.

 

Mikołaj Pietrzak

je absolventom Právnickej a administratívnej fakulty Varšavskej univerzity a držiteľom certifikátu Cambridgeskej univerzity z anglického a európskeho práva. V rokoch 2010 až 2016 bol predsedom Rady pre ľudské práva Poľskej advokátskej komory. Od novembra 2016 je dekanom Varšavskej advokátskej komory. V roku 2016 bol vymenovaný generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov za jedného z piatich členov Správnej rady Dobrovoľného fondu OSN pre obete mučenia a od mája 2018 do októbra 2019 bol predsedom Správnej rady. V rokoch 2016 až 2021 bol členom odbornej komisie Národného preventívneho mechanizmu v Poľsku. Je nositeľom ceny Edwarda Wendeho, ktorá oceňuje právnikov, ktorí sa venujú boju za spravodlivosť a obrane verejného blaha. V roku 2018 mu bola udelená ľudsko-právna cena Rady európskych advokátskych komôr a právnych spoločností (CCBE). V roku 2021 sa stal laureátom ľudsko-právnej ceny Scotta Crosbyho, ktorú udeľuje Európska asociácia trestných komôr. Špecializuje sa na trestné právo, ústavné právo a ochranu ľudských práv. Jeho skúsenosti zahŕňajú právne zastupovanie v trestných veciach a obhajobu v prípadoch týkajúcich sa terorizmu, špionáže, vrážd, obchodných trestných činov, korupcie a daňových trestných činov. Pravidelne vystupuje pred Najvyšším súdom Poľska a bol zapísaný na zoznam poradcov Medzinárodného trestného súdu v Haagu a Špeciálneho tribunálu pre Libanon.

Oksana Senatorova

je doktorkou práva, zakladateľka a riaditeľka mimovládnej organizácie „Centrum pre medzinárodné humanitárne právo a prechodnú spravodlivosť“ (CIHLTJ), riaditeľka Výskumného centra pre prechodnú justíciu (RCTJ) a docent katedry medzinárodného práva na Národnej právnickej univerzite Yaroslava Mudryiho a docent na NaUKMA. Má takmer 20-ročné skúsenosti ako lektorka kurzov medzinárodného práva, medzinárodného humanitárneho práva, medzinárodného trestného práva, ľudských práv a prechodnej spravodlivosti na Ukraine a v zahraničí. V roku 2005 obhájila PhD na tému „Procedurálne aspekty činnosti medzinárodných trestných súdov“. V rokoch 2007 až 2009 bola vedúcou programu LLM v spolupráci s Hertfordshire University. V rokoch 2014 až 2020 bola spoluriaditeľkou programu LLM „Medzinárodné právo“, programu dvojitého diplomu s Univerzitou Mykolasa Romerisa. V roku 2020 založila a viedla mimovládnu organizáciu „Centrum pre medzinárodné humanitárne právo a prechodnú spravodlivosť“, ktorej cieľom je chrániť a presadzovať práva obetí ozbrojených konfliktov. V súčasnosti je členkou Komisie pre reformu práva Ukrajiny pri Úrade prezidenta Ukrajiny, koordinátorkou pracovnej skupiny pre ochranu obetí ozbrojených konfliktov Medzirezortnej komisie pre implementáciu MHP na Ukrajine, expertkou Medzinárodnej rady o zločinoch spáchaných v ozbrojených konfliktoch na Úrade generálneho prokurátora Ukrajiny. Od roku 2005 je expertkou pre regionálne delegácie MVČK; od roku 2021 je odbornou recenzentkou Komentára MVČK k IV. Ženevskému dohovoru z roku 1949. Od roku 2021 je expertom Rady Európy na vnútorne vysídlené osoby na Ukrajine.

Marina Lostal

je docentkou na Právnickej fakulte Univerzity v Essexe (Spojené kráľovstvo) a zástupkyňou riaditeľa Kliniky ľudských práv. Je držiteľkou PhD z Európskeho univerzitného inštitútu a LLM z Univerzity v Cambridge. Je členkou španielskej advokátskej komory a tiež akdreditovanou mediátorkou. Špecializuje s ana práva obetí v medzinárodnom trestnom práve, ochranu kulturného dedičstva v ozbrojených konfliktoch a práva zvierat. V rokoch 2017 až 2020 pracovala na Medzinárodnom trestnom súde (Haag) so zameraním na obete, najprv ako súdom ustanovená expertka na reparácie v prípade Al Mahdi a potom poskytovala poradenstvo Zvereneckému fondu pre obete v rôznych prípadoch. Pracovala ako konzultantka pre niekoľko organizácií vrátane UNESCO a Geneva Call, a poskytovala školenia pre rôznorodé publicum vrátane sudcov, koncipientov, mierových síl a ozbrojených neštátnych aktérov.

Matthew Gillett

je skúsený medzinárodný právnik, ktorý vyše 15 rokov vyšetroval a stíhal vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. Je držiteľom osobitného mandátu OSN v oblasti ľudských práv. Pracoval na Medzinárodnom trestnom súde a Medzinádnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu, ako aj v iných inštitúciach.  Bol členom novozélandskej delegácie, ktorá rokovala o zločine agresie na Revíznej konferencii Medzinárodného trestného súdu v roku 2010. V súčasnosti pôsobí ako docent na Univerzite v Essexe. Zároveň spoluvedie univerzitnú jednotku digitálneho overovania, ktorá zhromažďuje voľne dostupné dôkazy o porušovaní ľudských práv.

Anna Adamska – Gallant

je doktorkou práva, poľská právnička s rozsiahlymi odbornými skúsenosťami v oblasti medzinárodného trestného práva. 17 rokov pôsobila ako sudkyňa, z toho takmer 6 rokov v medzinárodnom súdnictve v Kosove, kde súdila prípady vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na prvom stupni a vo funkcii sudcu Najvyššieho súdu. Vyštudovala právo na univerzite v Gdansku, postgraduálne štúdium práva duševného vlastníctva na Jagellonskej univerzite a európske právo na univerzite v Cambridge. Za dizertačnú prácu na tému „Zraniteľní svedkovia v praxi medzinárodných a hybridných súdov“ získala doktorát z práva s vyznamenaním na Univerzite vo Vroclave. Anna Adamska-Gallant sa od roku 2018 podieľa na posilňovaní právneho štátu na Ukrajine ako kľúčová medzinárodná expertka na súdnictvo z Pravo Justice, najväčšieho projektu EÚ na podporu reformy súdnictva v krajine. Prezident Zelenskyj ju vymenoval za medzinárodnú členku Rady expertov pre reformu súdnictva na Ukrajine. V roku 2019 vstúpila do poľskej advokátskej komory. Špecializuje sa na trestné právo, medzinárodné humanitárne právo a ľudské práva. Ovláda anglický a ukrajinský jazyk. Hovorí aj francúzsky, srbsky a rusky.

Natalia Klima-Piotrowska

advokátka od roku 2006, mediátorka od roku 2020. Predsedníčka komisie pre ľudské práva pri Rade poľskej advokátskej komory, členka Rady advokátskej komory v Katoviciach, predsedníčka Komisie pre styk so súdmi a prokuratúrou pri Rade advokátskej komory v Katoviciach, členka tímu pre práva žien v Rade poľskej advokátskej komory, členka Asociácie prof. Zbigniew Hołda. Za svoju angažovanosť v obrane slobodných súdov a ľudí utláčaných za účasť na Čiernom proteste získala prvé ocenenie v súťaži Žena advokátka v roku 2017. V auguste 2020 získala ocenenie v plebiscite združenia „Defensor Iuris“ ako advokátka- spoločenská aktivista. Pro bono obhajca utláčaných sudcov a prokurátorov, ľudí utláčaných za účasť na Čiernom proteste, protestoch žien, protifašistických demonštráciách, ako aj organizátor a koordinátor skupiny advokátov poskytujúcich pro bono právnu pomoc účastníkom ženských protestov v mestách Sliezsko a Zagłębie v roku 2020.

Ewa Hofmańska

je doktorkou práva v odbore právo so špecializáciou na pracovné právo; akademik s národnými a medzinárodnými praktickými skúsenosťami vrátane pôsobenia na Zvereneckom fonde pre obete Medzinárodného trestného súdu v Haagu. Vyučovala na Právnickej fakulte Univerzity v Bialymstoku, Univerzite Andrzeja Frycza Modrzewského v Krakowe a Univerzite Lazarského vo Varšave. V roku 2002 absolvovala výskumnú stáž na University of New South Wales v Sydney (Austrália). Je autorkou mnohých publikácií o pracovnom práve.

Witold Klaus

je profesorom Inštitútu právnych štúdií Poľskej akadémie vied (vedúci Katedry kriminológie a Výskumného centra migračného práva) a vedeckým pracovníkom Centra pre výskum migrácie na Varšavskej univerzite. Je právnik, kriminológ, výskumník migrácie a aktivista mimovládnych organizácií. Je jedným zo zakladateľov a v súčasnosti členom predstavenstva Asociácie pre právnu intervenciu (predseda v rokoch 2005 až 2019) a jedným z lídrov a spoluzakladateľov Migračného konzorcia - koalície 9 neziskových organizácií na pomoc imigrantom v Poľsku. V roku 2009 mu Ashoka Foundation – Innovators for the Public udelila sociálnu Nobelovu cenu.